NESIEME MORENU, KDE JU POSTAVÍME?
DO VODY HODÍME? NECH ZIMA ODÍDE.
HOJ, BABA HOJ, KDE ŤA NESIEME,
DOLE KU ORAVE,TAM TI ZASPIEVAME.
ZIMU, ZIMU ODNESIEME,LETO. LETO PRINESIEME.
HOJ, BABA HOJ!
Vynášanie Moreny, je starodávny pohanský zvyk, ktorý sa z pradávnych slovanských dôb zachoval až dodnes. Je to rituál lúčenia sa so zimou a vítania jari. Aj my zo škôlky si tento ľudový zvyk pripomíname a zachovávame jeho tradíciu. A inak tomu nebolo ani druhý jarný deň, v stredu 22. 3 .2023 v doobedňajších hodinách. Na čele s našou vlastnoručne zo slamy vyrobenou Morenou, oblečenou v ľudovom odeve sme sa vybrali na tradičnú púť – všetky deti z materskej školy so svojimi pani učiteľkami a pani riaditeľkou, v sprievode kamarátov 1. ročníkov zo Základnej školy Martina Kukučína. Na túto udalosť si deti vyrobili svoje vlastné malé Moreny, ktoré ich sprevádzali počas celej cesty. Naša „družina“ vyrazila v dobrej nálade za zvukov akordeónu p. učiteľa Michala Tomáša, ktorý rozospieval nielen deti, ale aj náhodných okoloidúcich. Na Námestí slobody naše spoločenstvo utvorilo kruh, aby sme spoločne zaspievali niekoľko známych ľudových piesní. P. učiteľka Vierka Kudláčová neskôr pripomenula a vysvetlila pôvod tejto tradície a naši predškoláci si pripravili krátky hudobno-tanečný program s ukážkami piesní a tancov spájajúcich sa s ňou v minulosti. Potom sme už vyrazili k rieke Orava, kde sme našu Morenu zapálili a hodili do vody. Odprevadili sme ju na svojej púti do mora, zakývali jej na cestu dúfajúc, že bohyňa Vesna (Jar) si prevzala pomyselné žezlo moci. „Bola zima medzi nami a teraz je za horami.
S MORENOU ŠLA ZIMA SPAŤ,
LEN SA KU NÁM NENAVRÁŤ.
POSLEDNÝ SNEH PIJE ZEM,
POĎ SLNIEČKO, POĎŽE SEM.
Mgr. Martina Jurášová